Autor: psychologická poradna | Toxická pozitivita | tipy psychologa | Keď sa očakáva úsmev ale mne je úzko |
Človek sa častokrát snaží prekopávať životom a nie vždy je to ružové. Stáva sa však, že aj navzdory problémom, ktorým čelíme sa na nás aj tak veľakrát valí vlna pozitivity.
Sociálne siete priam praskajú vo švíkoch od inšpiratívnych citátov o sile úsmevu a pozitívnom myslení. Kníh o osobnostnom rozvoji, ktoré nabádajú k večnému optimizmu, je obrovské množstvo. A dokonca aj v bežnej komunikácii s priateľmi je počuť frázy ako „mysli pozitívne“ alebo „všetko bude nakoniec aj tak dobré“. Hoci snaha o pozitívny prístup k životu je v zásade chvályhodná a môže priniesť mnoho benefitov. Existuje však tenká, často neviditeľná hranica, za ktorou sa táto snaha mení na niečo škodlivé a pre mnohých ľudí až bolestivé. Reč je o toxickej pozitivite, kedy ide o stav, keď sa namiesto pochopenia a prijatia skutočných emócií očakáva neustály úsmev, aj keď vo vnútri vlastne prežívame úzkosť, smútok či hnev.
Čo je toxická pozitivita?
Toxickú pozitivitu môžeme definovať ako prehnané a neopodstatnené presvedčenie, že bez ohľadu na to, ako ťažká situácia pre človeka je, by ľudia mali udržiavať pozitívny postoj a vyhýbať sa vyjadrovaniu akýchkoľvek negatívnych emócií. Je to neustály tlak z okolia na úsmev a predstieranie, že je všetko v poriadku, aj keď sa mi sami tak necítime. Namiesto priestoru pre autentické prežívanie emócií nám toxická pozitivita hovorí, že by sme ich mali potlačiť, ignorovať alebo sa za ne v niektorých prípadoch dokonca aj hanbiť.
Prečo vie byť pozitivita toxická?
Na prvý pohľad sa zdá, že takáto pozitivita má dobrý úmysel, a to povzbudiť alebo priniesť nádej. Avšak jej dôsledky môžu byť pre psychické zdravie jednotlivca naozaj škodlivé.
Vedomé potláčame emócie
Emócie sú prirodzenou súčasťou ľudského života a ľudských skúsenosti. Ak nám je úzko, sme smutní alebo nahnevaní, potrebujeme priestor na vyjadrenie týchto pocitov. Toxická pozitivita nás núti tieto emócie potlačiť, čo vedie k ich neskorším a oveľa intenzívnejším prejavom, ako sú úzkostné stavy, depresia alebo psychosomatické problémy.
Izolácia = Osamelosť
Keď človek cíti, že nemôže otvorene hovoriť o svojich trápeniach a musí predstierať, že je šťastný, cíti sa izolovaný. Môže sa mu zdať, že mu nikto nerozumie, a že jeho pocity sú neadekvátne, čo následne vedie k pocitom osamelosti.
Spoločenská hanba?
Ak prežívame ťažké obdobie a napriek tomu nám okolie hovorí, aby sme boli stále pozitívne naladení, môžeme sa cítiť vinní za to, že sa nám to nedarí. V našom vnútri vzniká pocit, že s nami niečo nie je v poriadku, ak nedokážeme byť neustále usmiatí a optimistickí.
Zábrana pri riešení problémov?
Toxická pozitivita nás odvádza od skutočných problémov. Ak sa sústredíme len na predstieranie pozitivity, uniká nám možnosť identifikovať a riešiť hlavné príčiny našej úzkosti alebo smútku.
Ako minimalizovať toxickú pozitivitu?
Je dôležité aby sme si uvedomili, že namiesto slepej pozitivity potrebujeme vzájomný súcit a autentickosť.
Priznajme si a dovoľme si prežívať všetky naše emócie, a áno aj tie nepríjemné. Sme ľudské bytosti, ktoré majú svoje city a je v poriadku cítiť smútok, hnev, frustráciu alebo úzkosť.
Ak niekto v našom okolí prežíva ťažké chvíle, mali by sme u poskytnúť otvorený a úprimný rozhovor. Namiesto rád, je často najlepšou pomocou jednoduché, súcitné vypočutie. Snažíme sa pri tom pochopiť, čím si druhá osoba prechádza, a prejavujeme náš úprimný záujem. Empatia je mocná, a to najmä pri otvorených rozhovoroch.
Ak pocity úzkosti pretrvávajú alebo sú príliš intenzívne, netreba ich maskovať. Hľadanie profesionálnej pomoci, napríklad u terapeuta, ktorý pomôže spracovať emócie a nájsť zdravé stratégie zvládania je vždy na mieste.
Prečo je v poriadku necítiť sa dobre aj keď by som sa mal/a?
Častokrát nás prepadne pocit viny alebo hanby, keď sa necítime dobre v situáciách, kde by sme „mali“ byť šťastní, vďační alebo spokojní. Môže to byť počas sviatkov, na rodinnej oslave, po dosiahnutí dôležitého úspechu, alebo jednoducho v nádherný slnečný deň, keď všetci navôkol nás pôsobia bezstarostne. Spoločnosť, sociálne siete a niekedy aj naši blízki, nám podsúvajú obraz ideálneho šťastia a očakávajú od nás neustály úsmev. Avšak cítiť sa zle, aj keď by sme sa mali cítiť dobre, je úplne normálne a platné. Emócie nie sú prepínačom, ktorý môžeme jednoducho zapnúť alebo vypnúť na základe vonkajších okolností či spoločenských očakávaní. Je to totižto komplexný systém, ktorý reaguje na nespočetné množstvo vnútorných aj vonkajších podnetov. Ignorovanie alebo potláčanie týchto pocitov v snahe naplniť očakávania je kontraproduktívne a môže viesť skôr k prehĺbeniu úzkosti alebo iných negatívnych pocitov. Dovoliť si prežívať smútok, či frustráciu je aktom sebaprijatia a psychickej odolnosti. Znamená to, že rešpektujeme svoje vnútorné prežívanie a dávame si priestor na spracovanie toho, čo sa v nás deje.
Rozdiely medzi zdravým optimizmom a toxickým tlakom?
Je dôležité aby sme vedeli rozlišovať medzi zdravým optimizmom a toxickým tlakom na vonkajšiu pozitivitu. Aj keď sa na prvý pohľad môžu zdať podobné, ich vplyv na naše duševné zdravie a vzťahy je v zásade odlišný.
Realistický a povzbudzujúci – Zdravý optimizmus
Optimizmus, ktorý považujeme za zdravý je vlastne schopnosťou vidieť svetlú stránku vecí, veriť v lepšiu budúcnosť a pristupovať k výzvam s nádejou, no zároveň si plne uvedomovať a akceptovať svoju realitu. Je to proaktívny postoj, ktorý nás motivuje hľadať riešenia a konať, aj keď čelíme prekážkam.
Znaky zdravého optimizmu:
Optimista verí v pozitívny výsledok, ale chápe, že život prináša aj ťažkosti a neúspechy. Nepopiera problémy, ale hľadá cesty, ako ich prekonať. Týmto môžeme povedať, že má realistické očakávania od vývoja udalosti.
Zdravý optimizmus umožňuje prežívať celú škálu emócií, a akceptovať túto škálu emócií, vrátane smútku, hnevu či frustrácie. Neodsudzuje tieto pocity, ale vidí ich ako prirodzenú súčasť ľudskej skúsenosti.
Zdravý optimista sa sústredí na to, čo môže ovplyvniť a aktívne pracuje na zlepšení situácie.
Škodlivý - Toxicita
Toxický tlak na pozitivitu môžeme označiť ako rigidné a často necitlivé presvedčenie, že by sme mali byť neustále šťastní a vyhnúť sa akýmkoľvek negatívnym emóciám, bez ohľadu na skutočné okolnosti. Je to niečo, čo nám zakazuje prežívať bolesť a núti nás k pretvárke.
Znaky toxického tlaku na pozitivitu:
Človek zľahčuje alebo úplne ignoruje negatívne skúsenosti a problémy. Prehlbuje tak svoje presvedčenie, že len pozitívne myslenie stačí na vyriešenie všetkého, čo ho v živote trápi.
Odmieta, umlčuje a stigmatizuje akékoľvek emócie, ktoré nie sú striktne pozitívne. Takýto jedinec sa tak dostáva k pocitu viny za smútok alebo hnev. Namiesto hľadania skutočných riešení problémov sa sústredí na nútený úsmev a povrchné afirmácie, čím bráni skutočnému pokroku.
Ak sa človek nedokáže nútene usmievať, môže sa cítiť izolovaný a vinný, čo ešte viac prehlbuje jeho trápenie. Často sa prejavuje ako ignorovanie hlbších pocitov druhých ľudí.
Zadajte Váš komentár.