Autor: psychologická poradna | Ako hovoriť o duševnom zdraví s prarodičmi? | tipy psychologa | Medzigeneračné rozdiely v prístupe k duševnému zdraviu |
Duševné zdravie sa v posledných rokoch konečne dostáva do centra pozornosti. Objavuje sa v školách, médiách a dokonca aj v politike. Pre generácie našich starých rodičov, ktoré vyrastali v odlišnej dobe, však táto téma môže byť stále citlivá a nepoznaná. Ich životné skúsenosti, historické udalosti a kultúrne normy výrazne formovali ich pohľad na svet a vnímanie duševného zdravia.
Tabu duševného zdravia a pohľad do histórie
Naši prarodičia, starí rodičia a dokonca aj generácie pred nimi, prežili doby plné dramatických a často traumatických zmien. Vojny, povojnová obnova, politické prevraty a rozsiahle spoločenské transformácie formovali ich každodenný život a premenili ich priority. V takto mimoriadne náročných obdobiach bol hlavný dôraz kladený na fyzické prežitie a materiálne zabezpečenie. Bolo dôležité sústrediť sa na to, aby rodina mala jedlo na stole, bezpečný domov a aby spoločnosť fungovala ako jeden celok.
V takomto prostredí bolo rozprávanie o úzkosti, depresii, traume alebo iných duševných ťažkostiach často vnímané ako neprijateľné. Otvorene hovoriť o svojich emóciách sa považovalo za prejav slabosti, zlyhania, alebo za niečo, čo len tak prejde, či sa neskôr samé prekoná. Prevládal názor, že duševné problémy sú súkromná záležitosť, ktorú si má každý vyriešiť sám. Emocionálna zdržanlivosť a súkromie boli vysoko cenené vlastnosti a verejná diskusia o pocitoch bola skôr výnimkou. Panovalo presvedčenie, že sa o takýchto veciach nehovorí, a treba len vydržať, čo viedlo k potláčaniu emócií a mlčaniu o vnútorných pocitoch. Tieto hlboko zakorenené postoje prispeli k vytvoreniu tabu duševného zdravia, ktoré pretrvávalo po desaťročia a dodnes ovplyvňuje vnímanie psychických ťažkostí v našej spoločnosti, a to najmä u starších ľudí.
V minulosti boli mentálne problémy, bohužiaľ, silno spojené s hlboko zakorenenou stigmou. Ľudia trpiaci duševnými ťažkosťami boli často izolovaní a vnímaní ako blázni alebo okraj spoločnosti. Neraz sa takýmto ľuďom pripisovala vina za ich vlastný stav, akoby si svoj problém spôsobili sami. Verejná diskusia o takýchto problémoch bola absolútnym tabu, a toto mlčanie sa často udržiavalo aj v rámci samotných rodín. Spoločenská norma potláčala akúkoľvek otvorenosť a viedla k tomu, že mnohí ľudia trpeli v tichosti, z obavy pred odmietnutím a súdením zo strany spoločnosti.
Obmedzené informácie ohľadom duševného zdravia
V minulosti bol prístup k informáciám o duševnom zdraví značne obmedzený než je tomu teraz, a to z viacerých dôvodov. Odbory ako psychológia a psychiatria neboli zďaleka tak rozvinuté a široko dostupné, ako dnes. Len ťažko by ste vtedy hľadali linky pomoci, online poradenstvo alebo širokú sieť kvalifikovaných terapeutov.
Ľudia sa vtedy spoliehali iba na podporu v rámci rodiny, užšej komunity alebo cirkvi. Hoci tieto zdroje mohli poskytnúť určitú útechu a praktickú pomoc, nemuseli byť vždy dostatočné alebo správne orientované na špecifické duševné problémy. Chýbali im odborné znalosti a kapacity na riešenie komplexných psychických ťažkostí, čo často viedlo k prehliadaniu alebo nesprávnej interpretácii symptómov. Tento nedostatok profesionálnej podpory a informovanosti len prehlboval osamelosť a bezradnosť ľudí, ktorí bojovali s neviditeľnými problémami.
Rozdiely v generáciách a v prístupe k duševnému zdraviu
Naši starí rodičia vyrastali v časoch, keď bola téma duševného zdravia obklopená mlčaním a silnou stigmou. Duševné problémy boli často spájané s hanbou, izoláciou a vnímané ako prejav ľudskej slabosti či dokonca šialenstva. Problémy sa ,,zametali“ pod koberec a verilo sa, že sa všetko vyrieši časom. Tento prístup bol posilňovaný spoločenskými normami, ktoré kládli dôraz na odolnosť, sebestačnosť a vyhýbanie sa prejavom zraniteľnosti.
Oproti tomu, má dnešná generácia prístup k omnoho širšiemu spektru informácií a zdrojov o duševnom zdraví. Rozumieme, že duševné problémy sú rovnako reálne ako fyzické ochorenia a že je dôležité takéto problémy riešiť a vyhľadať odbornú pomoc, keď je to potrebné. Vďaka intenzívnej osvete sa stigma postupne znižuje a ľudia sa čoraz častejšie otvárajú o svojich pocitoch a skúsenostiach.
Prečo je dôležité rozprávať sa so staršími generáciami o duševnom zdraví?
Hovoriť s našimi prarodičmi o duševnom zdraví má zásadný význam pre obe generácie. Ide o poskytovanie informácií, ale predovšetkým o budovaní porozumenia a vzájomnej podpory. Rozhovormi vieme:
Posilniť medzigeneračné vzťahy
Otvorená komunikácia o citlivých témach, akými sú pocity a vnútorné prežívanie, prehlbuje dôveru a posilňuje puto medzi generáciami. Keď vaši prarodičia cítia, že im dôverujete so svojimi pocitmi a skúsenosťami, vytvára sa priestor pre väčšiu blízkosť, pochopenie a emocionálne prepojenie.
Redukovanie stigmy
Každá jedna konverzácia je základným krokom k odbúravaniu stigmy spojenej s duševným zdravím. Tým, že vy sami hovoríte o týchto témach, ukazujete, že je to normálne, prijateľné a dokonca potrebné.
Vzájomná podpora
Ak vaši prarodičia, starí rodičia trpia duševnými problémami, no z dôvodu dlhoročného tabu sa boja o nich hovoriť, vaša otvorenosť im môže pomôcť prelomiť bariéry mlčania. Starší ľudia sa zvyčajne cítia osamelí so svojimi problémami a nevedia, na koho sa obrátiť. Vaša podpora môže byť tým impulzom.
Starnutie prináša špecifické výzvy pre duševné zdravie, ako sú osamelosť, strata blízkych, chronické choroby, zmeny v životnom štýle alebo úzkosť z budúcnosti. Vytvorením bezpečného a otvoreného prostredia pre diskusiu im možno pomôžete vyrovnať sa s vlastnými problémami, znížiť pocit izolácie a zlepšiť ich celkovú kvalitu života. Rozhovor môže byť pre nich signálom, že na svoje starosti nie sú sami.
Ako začať vhodnú konverzáciu?
Začať citlivú tému so staršími generáciami si vyžaduje empatiu a trpezlivosť.
- Začnite nepriamo - Namiesto priamych otázok o duševnom zdraví sa spýtajte na ich celkovú pohodu. Ako sa dnes cítia alebo či je niečo, čo ich trápi, a ak áno tak čo.
- Buďte empatickí a trpezliví - Aktívne počúvajte bez súdenia. Rešpektujte ich skúsenosti a povedzte, že rozumiete tomu, že to vie byť pre nich ťažké.
- Vysvetlite pojmy jednoducho - Ak použijete výrazy konkrétnej duševnej choroby, vysvetlite ich zrozumiteľne, tak aby dostatočne porozumeli tomu, čo sa deje.
- Sústreďte sa na fyzické prejavy - Začnite s rozhovorom o fyzických symptómoch ako nespavosť alebo únava, a postupne prejdite k emóciám.
- Netlačte - Ponúknite im články, no nechajte na nich, kedy sa s nimi oboznámia.
- Nie je to ich chyba - Uistite ich, že duševné problémy sú zdravotné stavy, nie slabosť.
- Rešpektujte hranice - Ak nechcú hovoriť, netlačte na nich. Už to, že vedia o vašej otvorenosti, je dôležité.
Zadajte Váš komentár.