Autor: psychologická poradna | (Ne)viditeľné emócie - Ako spoznať, že dieťa nie je v poriadku? | tipy psychologa |
Väčšina rodičov si predstavuje domov plný detského smiechu a bezstarostnej hry. No niekedy sa stane, že táto radosť utíchne. Vaše dieťa, ktoré bolo kedysi plné energie, sa zrazu stiahne do seba. Úsmev, ktorý ste poznali zmizne, v očiach sa stratí iskra a obľúbené hračky, ktoré ho predtým bavili, zostávajú bez povšimnutia v kúte izby.
Ako dospelí, či už rodičia, učitelia alebo blízki dieťaťa často veríme, že ak ho niečo trápi, povie nám to. Otvorene, slovami, ktorým rozumieme. Realita je však často iná. Detské emócie by sa dali prirovnať k ľadovcu. Pri deťoch totiž vidíme len malú časť na povrchu, no väčšina nepokoja, strachu či úzkosti sa skrýva hlboko vo vnútri detského sveta. A práve táto skrytá časť berie dieťaťu radosť a energiu.
Ako vieme rozpoznať
tieto tiché a neviditeľné signály volania o pomoc, ktoré nám dieťa
vysiela, keď prežíva stres, úzkosť alebo iné problémy? A čo presne môžeme
urobiť, aby sme mu nielen pozorne načúvali, ale aj účinne pomohli vyriešiť jeho
problém a vrátiť sa tak k vnútornej pohode a šťastiu?
Ako veľmi je dôležité všímať si zmeny v správaní?
Od deti by sme nemali očakávať, že za nami prídu samé s tým, že sa cítia byť v strese. Málokedy vedia popísať takého pocity a otvorene sami od seba začať o tom hovoriť. Namiesto toho sa však ich vnútorný nepokoj často ukáže na ich prejave a zmenách v správaní. Pozornosť by sa mala venovať najmä signálom, ktoré často naznačujú, že niečo je v neporiadku ako sú napríklad:
Zmeny v spánku a v spánkových návykoch dieťaťa
Spánok je dôležitý
pre každú živú bytosť a pre deti obzvlášť. Jeho narušenie je častým
indikátorom stresu. Dieťa môže zrazu zle zaspávať, trápiť sa s nespavosťou,
často sa v noci budiť s plačom alebo mať opakujúce sa nočné mory. Naopak, iné
deti môžu prehnane veľa spať, čo môže byť spôsob úniku pred realitou alebo prejavom
extrémnej únavy z vnútorného napätia. Všímať si musíme najmä to, či sú tieto
zmeny dlhodobé a ako výrazne ovplyvňujú dennú energiu dieťaťa.
Strata záujmu o aktivity, ktoré doteraz prinášali radosť
Dieťa, ktoré predtým
s nadšením behalo na ihrisko, stavalo stavebnice alebo sa hralo s kamarátmi, sa
zrazu stiahne. Prejaví sa apatia a niekdajšie záujmy ho už nebavia. Vyhýba sa
im a zdá sa, že stratilo radosť z činností, ktoré ho predtým napĺňali. V tomto
bode je však dôležité rozlíšiť dočasnú únavu od dlhodobej straty motivácie a radosti
u dieťaťa.
Keď jedlo nechutí
Stravovanie
a chuť do jedla sú úzko spojené s emočným stavom. Ak si na dieťati
všimneme, že zrazu odmieta jedlo, a chuť do jedla sa stráca čoraz viacej,
môže to byť jeden z príznakov zlého vnútorného stavu dieťaťa. Ako nechuť,
tak aj prejedanie sa, či náhle nezvyčajné zmeny v preferenciách jedla. Tieto
zmeny môžu byť pokusom o získanie kontroly v situácii, kde sa dieťa cíti
bezmocné, alebo sa snaží o úľavu od nepríjemných pocitov.
Dištanc od kamarátov
Ak sa dieťa začne izolovať od rodiny a kamarátov, vyhýba sa sociálnym interakciám alebo sa cíti nepríjemne v spoločnosti, môže to byť začínajúcim znakom úzkosti alebo depresie. Pozornosť treba zvýšiť ak sa namiesto trávenia času s rovesníkmi radšej uzatvára do svojej izby, čím sa snaží vyhnúť situáciám, ktoré mu spôsobujú nepohodlie.
Tieto signály sa môžu prejaviť aj rôznymi inými spôsobmi, napríklad cez zintenzívnené tikové pohyby a zlozvyky. Stres a úzkosť sa často prejavujú na fyzickej úrovni, keď dieťa nevedome hľadá spôsob, ako uvoľniť vnútorné napätie. Môžu sa objaviť nové zlozvyky, ako je okusovanie nechtov, škrabanie sa, trhanie vlasov alebo žmolenie oblečenia. Ak už dieťa malo nejaké tikové pohyby (napríklad žmurkanie či pokašliavanie), v období stresu sa môžu výrazne zintenzívniť. Okrem toho sa môžu objaviť aj fyzické prejavy bez zjavnej príčiny. Deti často vyjadrujú emocionálny stres cez telesné symptómy ako časté bolesti brucha, hlavy, nevoľnosť alebo hnačky. Ak sa po návšteve lekára vylúči fyzická príčina a tieto nešpecifické bolesti sa opakujú, je pravdepodobné, že sú prejavom vnútorného nepokoja a psychosomatických ťažkostí.
Stres a úzkosť majú
často dopad aj na školské prostredie, čo sa prejavuje problémami v škole.
Vnútorný nepokoj výrazne narúša schopnosť sústrediť sa. Môže dôjsť k poklesu
prospechu, problémom s udržaním pozornosti v triede alebo dokonca k odmietaniu
chodiť do školy. Dieťa sa môže sťažovať na učiteľov či spolužiakov, alebo
jednoducho tvrdohlavo odmieta ísť do školy, hoci predtým nemalo žiadne
problémy. U mladších detí sa zas stres môže prejaviť regresiou, teda návratom k
skorším vývojovým štádiám. Príkladom môže byť nočné pomočovanie po tom, čo už
dieťa bolo dlho bez plienok, alebo opätovné cmúľanie palca. Regresia je spôsob,
akým sa dieťa snaží vyrovnať s pocitmi neistoty a vyhľadať komfort z obdobia,
keď sa cítilo bezpečnejšie a menej zraniteľné.
Ako vieme podporiť dieťa pri strese a úzkosti?
Posilňujme pocit kontroly a sebadôveru
Základom pre deti,
ktoré prežívajú úzkosť, je posilnenie sebadôvery. Tieto deti sa často cítia bezmocné a pochybujú sami
o sebe. Pomôžte im získať pocit kontroly tým, že im budete dávať primerané
možnosti voľby. Napríklad, si môžu vybrať, akú knihu si prečítate pred spaním,
alebo aké oblečenie si oblečú. Podporujte ich v tom, aby si stanovovali malé,
dosiahnuteľné ciele, a chváľte ich za úsilie, nie len za výsledok. To im pomôže
budovať sebadôveru a odolnosť.
Obmedzte spúšťače úzkosti
Skúste identifikovať,
čo konkrétne spúšťa úzkosť alebo stres u vášho dieťaťa. Môže to byť určitá
situácia, prostredie, alebo dokonca rozhovory dospelých. Ak je to možné,
minimalizujte tieto spúšťače, alebo pripravte dieťa na ne vopred. Napríklad, ak
sa bojí búrok, môžete ho pred ňou utešiť a vysvetliť mu, čo sa deje.
Používajte príbehy a buďte vždy oporou
Deti často lepšie
spracovávajú zložité emócie prostredníctvom príbehov a kreativity. Môžete
vymýšľať spoločné príbehy, v ktorých postavy prekonávajú podobné obavy, alebo
nechať dieťa kresliť, maľovať, modelovať z plastelíny, alebo sa hrať s bábkami,
aby vyjadrilo svoje pocity. Tieto aktivity im pomáhajú spracovať vnútorné
prežívanie a nájsť riešenia. Najdôležitejším bodom je vaša opora
u dieťaťa. Buďte mu vždy na blízku a docieľte to, aby vám dieťa plne
verilo.
Spolupráca so školou alebo škôlkou
Ak úzkosť alebo stres
stále pretrváva alebo sa prejavuje aj v školskom prostredí, je dôležité
komunikovať s učiteľmi a vychovávateľmi. Spolupráca s pedagógmi vie pomôcť pri vytvorení
konzistentnej podpory pre dieťa a zabezpečiť, že sa s jeho pocitmi zaobchádza
citlivo aj mimo domova. Môžu vám tiež poskytnúť cenné informácie o správaní
dieťaťa v kolektíve.
Vedenie správneho rozhovoru s dieťaťom – Ako sa správne s dieťaťom rozprávať?
Rozprávať sa s
dieťaťom o jeho pocitoch, najmä keď prežíva stres alebo úzkosť, je umenie,
ktoré si vyžaduje citlivosť a pochopenie.
Neverbálne prejavy veľa prezradia
Deti, a to najmä tie menšie, nemusia vždy vedieť pomenovať svoje pocity slovami. Venujte pozornosť reči ich tela, výrazu tváre, tónu hlasu a zmenám v správaní. Môžu to byť znaky úzkosti, ktoré vám pomôžu začať rozhovor. Napríklad, ak je dieťa náhle tichšie, odmieta sa hrať, alebo sa stáva podráždeným, stačí sa dieťaťa spýtať či je niečo, čo ho trápi. Niekedy stačí pomenovať to, čo vidíte, aby sa dieťa otvorilo.
Príklady zo života
Ak je pre dieťa ťažké začať, môžete použiť príklady z jeho vlastného života alebo z príbehov. Napríklad môžeme poukázať na jeho náladu zo včera alebo si vziať príklad z nejakej obľúbenej rozprávky kde vieme pekne pomenovať emócie danej postavičky. Takéto príklady slúžia ako pomoc pri identifikovaní a popísaní jeho vlastných pocitov.
Normalizujte pocity
Dôležité je, aby dieťa vedelo, že cítiť smútok, hnev, strach alebo úzkosť je úplne normálne. Vysvetlite mu, že každý z času na čas prežíva ťažké emócie a je v poriadku o nich hovoriť. Môžete sa podeliť o vlastné skúsenosti s tým, ako ste sa cítili a ako ste sa s tým vyrovnali.
Zadajte Váš komentár.