Prostredníctvom sebapoškodzovania sa mnoho dospievajúcich snaží upozorniť na určitý problém, väčšinou psychického rázu, s ktorým sa nedokážu inak vysporiadať. Ide o veľmi nebezpečnú „záľubu,“ ktorú rodičia rozhodne nesmú prehliadať, pretože môže mať naozaj vážne dôsledky od zdravotných problémov po samovražedné myšlienky/pokusy.
Mnoho tvárí bolesti:
- Rezanie sa
- popálenie sa
- vytrhávanie vlasov
- hryzenie
- prepichovanie kože
- hltanie práškov
- škriabanie kože do krvi
Rezné rany a popáleniny sa typicky vykonávajú v oblasti zápästia a na predlaktí, výnimkou však nie sú ani chodidlá, nohy a iné časti tela.
Prečo si deti ubližujú?
Adolescenti medzi 13 až 18 rokom sebapoškodzovanie využívajú ako prostriedok na prekonávanie prekážok, problémov, snažia sa upútať pozornosť okolia či sa naopak od ostatných odlišovať.
Obete pohlavného zneužívania, fyzického týrania majú negatívny vzťah k svojmu vlastnému telu a sebapoškodzovanie chápu ako akúsi formu trestu.
Sebapoškodzovanie sa často pridá k rôznym psychickým chorobám ako ďalší samostatný problém. Deti a mladiství so sebapoškodzujúcimi tendenciami spravidla žiadnu vážnou duševnou chorobu netrpia, ide tu skôr o dôsledok úzkosti a depresií.
Náchylnejšie k sebapoškodzujúcim tendenciám sú dievčatá a ženy, čo je z veľkej miery dané ich prirodzeným sklonom k sebaobviňovaniu a vzťahovačnosti
K sebapoškodzovaniu môžu viesť aj rôzne problémy v rodine, medzi rovesníkmi, negatívne zážitky či citové strádanie. Nedostatok záujmu a pochopenia zo strany rodičov, hádky, problémy s komunikáciou, rozvod rodičov, dysfunkčná rodina, zanedbávanie, domáce násilie, úmrtie rodičov, nezhody s kamarátmi, postavenie mimo kolektív, snaha zapadnúť, túžba po pozornosti, týranie, šikanovanie, sexuálne zneužívanie, snaha prebiť psychické strádanie fyzickou bolesťou, pocity viny, samoty, bezmocnosti, stres, emočná tieseň, problémy s dospievaním, túžba potrestať niekoho blízkeho a pod.
Nech už je dôvodom sebapoškodzovania čokoľvek, ide o naozaj závažný problém. Už vyššie sme sa zmienili, že tieto sebadeštruktívne pokusy a prejavy môžu viesť až k samovražde. To, čo mohlo najskôr začať ako určitá demonštrácia voči nezáujmu okolia sa skôr či neskôr zmení na vážnu závislosť, ktorá môže byť sprevádzaná nadmerným užívaním alkoholu, drog a iných omamných látok. Z oblasti fyzického zdravia so sebou nesie sebapoškodzovanie značné riziko, rany sa môžu zapáliť, môžu byť hlboké, zle sa hoja a pod. Každopádne si značky sebapoškodzovania ponesiete do konca života, jaziev sa nezbavíte, hoci sa ich budete snažiť čo najviac zakryť.
Ako tomu predísť?
Základom prevencie je nepozerať sa na tento problém ako na spoločenské tabu, ale hovoriť o ňom ako v rodine, tak v škole. Komunikácia je najlepším prostriedkom predchádzania sebapoškodzovania, veďte preto dieťa už od útleho veku k tomu, že sa nemusí báť svoje pocity a obavy vyjadriť, že sa im musí postaviť čelom a konštruktívne ich riešiť.
Kde hľadať pomoc?
Najúčinnejším riešením je vyhľadať odbornú pomoc. Psychológ sa zameria na vypátranie príčin, ktoré viedli k sebapoškodzovaniu a na ich odstránenie. Prostriedkom na zvládnutie traumy je terapia v rôznych podobách, zameriavajúca sa na rodinné a sociálne vzťahy, napr. metóda americkej psychologičky M. M. Linehan, ktorá je známa pod skratkou DBT (Dialectial Bahavioral Therapy). V niektorých prípadoch je terapia doplnená užívaním liekov.
Nech už sa zvolí akákoľvek forma liečby je potrebné si uvedomiť, že nejde o krátkodobú záležitosť, človek musí zmeniť svoje správanie a naučiť sa zvládať problémy a emócie primeranou formou, čo si vyžaduje čas.
Ako môžu rodičia pomôcť svojim deťom?
Tu je niekoľko rád, ako sa zachovať, ak odhalíte u svojho dieťaťa sklony k sebapoškodzovaniu:
• Neobviňujte, nekritizujte, nevyčítajte, neodsudzujte
• Dajte dieťaťu najavo, že vám na ňom záleží
• Posilňujte vzájomné vzťahy, vytvárajte spoločné pozitívne zážitky (návšteva kina, výlet, prechádzka…)
• Nenúťte dieťa do rozhovoru o sebapoškodzovaní, počkajte až sa vám samo otvorí
Rady deťom, mladistvým:
Každé trápenie má svoje riešenie, hoci sa to v prvej chvíli môže zdať nemožné, tak všetko sa dá zvládnuť aj inak, postupom času začnú negatívne pocity slabnúť.
Existujú iné možnosti! Namiesto rezania sa a iného ubližovania si je vhodné nájsť zdravší spôsob, ako zvládnuť svoje emócie, napr. vykričať sa do vankúša, zanadávať si nahlas, vydať zo seba zlosť, zveriť sa papieru, kresliť, tancovať, behať a pod.
Sebapoškodzovanie prináša iba dočasnú úľavu, ale problém nevyrieši.
Dôležité je nebyť sám! Pokiaľ nemôžu pomôcť rodičia, kamaráti alebo niekto blízky je riešením obrátiť sa na odborníkov. Možno využiť linky dôvery, internetové poradne a pod.
Zadajte Váš komentár.