Autor: psychologická poradna | Ako deti čítajú naše emócie? | tipy psychologa
Poznáte ten moment, keď sa zdá, že vaše dieťa vycíti vašu náladu skôr, než si ju vy sami vôbec uvedomíte? Je to fascinujúce... Ak ste v napätí, akoby dieťa prevzalo vašu úzkosť a keď sa vaša tvár rozžiari radosťou, jeho úsmev je okamžitou, nákazlivou ozvenou. Deti nie sú len pasívnymi pozorovateľmi sveta. Sú to mimoriadne vnímavé bytosti, ktoré by sme mohli prirovnať k malým radarom, ktoré neustále skenujú svoje okolie. Ich primárnym cieľom sú pritom práve tí najbližší, ich rodičia.
Ako je možné, že malé dieťa, ktoré ešte ani nevie rozprávať, dokáže tak presne "prečítať" naše vnútorné rozpoloženie? A čo to vlastne preň znamená, keď dokáže s takou presnosťou dekódovať emócie, ktoré aj my sami ešte len spracovávame? Veda nám dnes potvrdzuje, že táto schopnosť nie je náhodná. Ide o komplexný proces, ktorý sa zakladá na vrodených mechanizmoch, ale aj na učení sa z každodennej interakcie. Deti sú doslova naprogramované na to, aby vnímali emocionálne signály, pretože im to pomáha orientovať sa vo svete, cítiť sa bezpečne a učiť sa. Sú to bystrí detektívi, pre ktorých je každé naše gesto, výraz tváre či tón hlasu zásadnou informáciou.
Experti v reči tela
Ešte predtým, než naše deti vyslovia prvé slovo, sú už skúsenými majstrami neverbálnej komunikácie. Ich svet je plný signálov, ktoré prijímajú z každého nášho pohybu a zvuku. Je to cesta učenia sa v oboch smeroch. My sa učíme rozumieť ich signálom (úsmev, ukazovanie prstom či plač), no ony naše výrazy prečítajú s neuveriteľnou presnosťou.
Pre dieťa sú naše výrazy tváre, intonácia hlasu, gestá a dokonca aj držanie tela ako otvorenými knihami plnými dôležitých informácií. Dokážu vyčítať únavu z našich očí, radosť z kútika úst, smútok zo skleslých ramien, či náznak hnevu z napätého výrazu. Fascinujúce je najmä to, že často tieto mikro signály zachytia skôr, než si ich vôbec uvedomíme my sami.
Deti neustále zbierajú a spracovávajú každú vizuálnu a zvukovú stopu v ich okolí. Je tomu tak najmä preto, že pre nich sú tieto neverbálne signály dôležité pre pochopenie sveta okolo seba a pre formovanie pocitu bezpečia. Pomáhajú im zistiť, či je všetko v poriadku, či potrebujú zbystriť pozornosť alebo či sa môžu bez obáv pustiť do hry. Ich inštinkt a vrodená schopnosť dekódovať tieto neverbálne správy je základom pre rozvoj ich vlastných sociálnych a emocionálnych zručností.
Emocionálne cítenie – zrkadlenie emócií
Jedným z najúžasnejších a zároveň najdôležitejších mechanizmov, vďaka ktorým deti tak precízne vnímajú naše emócie, je emočné zrkadlenie. Nie je to len o napodobňovaní, je to o oveľa hlbšom vnímaní dieťaťa. Znamená to, že deti majú vrodenú a silnú tendenciu nielen napodobňovať, ale aj prežívať a pociťovať emócie, ktoré vidia u svojich blízkych.
Predstavte si to ako neviditeľné emocionálne lano, ktoré spája vás a vaše dieťa. Ak sa ocitnete v stave hnevu alebo frustrácie, vaše dieťa, hoci nemusí rozumieť príčine, môže začať cítiť vašu úzkosť, nepokoj alebo smútok. Jeho malý detský svet sa preladí na vašu frekvenciu. Funguje to však aj naopak, keď ste plný radosti a šťastia, dieťa sa do vašej eufórie okamžite zapojí a zdieľa s vami úsmevy a smiech. Je to preňho doslova nákazlivé.
Tento fenomén emocionálneho zrkadlenia je absolútne zásadný pre zdravý vývoj dieťaťa. Je to základný stavebný kameň, na ktorom sa buduje ich empatia, teda schopnosť vcítiť sa do pocitov druhých. Deti sa prostredníctvom emocionálneho zrkadlenia učia, ako emócie vyzerajú, ako sa ony samé cítia a ako na vlastné emócie primerane reagovať. Pozorovaním našich reakcií na rôzne situácie si taktiež osvojujú sociálne zručnosti a učia sa orientovať v komplexnom svete medziľudských vzťahov. Sme pre nich živou učebnicou emócií a správania.
Keď rodičovský nepokoj ovplyvňuje deti
Asi najsilnejšie a najbezprostrednejšie deti reagujú na náš prežívaný stres. Je to, akoby mali zabudovaný detektor úzkosti, ktorý sa aktivuje vo chvíli, keď my sami pociťujeme napätie. Ak sme v zhone, preťažení povinnosťami alebo jednoducho len pod tlakom, dieťa to okamžite vycíti. Častokrát skôr, než si to uvedomíme my sami.
Pre dieťa je náš stres ako búrka v jeho vlastnom svete. Dokáže narušiť jeho vnútorný pokoj a pocit bezpečia, čo sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi. Na deťoch si tak ľahšie môžete všimnúť zvýšenú podráždenosť, častejší plač, problémy so spánkom alebo jedením, či dokonca prekvapivé a neprimerané výbuchy hnevu. Nejde len o to, že vnímajú našu náladu, ale ony preberajú náš vnútorný nepokoj a stáva sa súčasťou ich vlastného emocionálneho prežívania.
Preto je hlavné si uvedomiť aký hlboký vplyv má naša duševná pohoda na naše deti. Naša schopnosť zvládať stres, hľadať si priestor na oddych a pracovať na vlastnej emocionálnej stabilite priamo ovplyvňuje ich emocionálne zdravie a pocit bezpečia. Starostlivosť o seba nie je luxus, ale nevyhnutnosť pre pokojné a šťastné detstvo našich ratolestí.
Naše pocity = formovanie detského sveta
Naše emócie nie sú len akýmsi vnútorným, neviditeľným procesom. Sú to v skutočnosti silné poháňacie motory nášho správania, ktoré ovplyvňujú každé naše rozhodnutie a reakciu. A naše deti to vedia až prekvapivo dobre. Sú bystrými pozorovateľmi, ktorí z našich emocionálnych prejavov čerpajú určité informácie.
Keď dieťa vidí, že rodič je frustrovaný alebo nahnevaný, môže sa inštinktívne stiahnuť, pocítiť strach alebo neistotu. Deti chápu, že takáto emócia môže viesť k nepredvídateľným reakciám, a prispôsobia tomu svoje vlastné správanie. Naopak, ak vyjadrujeme lásku, podporu a pokoj, deti sa cítia bezpečne, sebaisto a povzbudené objavovať svet okolo seba. Vedia, že majú stabilné zázemie, do ktorého sa môžu vrátiť a ktoré je pre nich bezpečné.
Naše emočné reakcie sú pre deti doslova návodom na prežitie v sociálnom svete. Učia sa z nich, ako sa pohybovať v sociálnych vzťahoch, ako reagovať na rôzne situácie a predovšetkým, ako spracovať a vyjadrovať svoje vlastné pocity. Sme pre ne zrkadlom, v ktorom vidia, ako vyzerá radosť, smútok, hnev či láska, a ako sa s týmito emóciami vyrovnať. Preto je pre ne naša emocionálna gramotnosť a spôsob, akým prejavujeme pocity, tou najdôležitejšou lekciou v živote.
Zadajte Váš komentár.