Autor: Mgr. Edina Kozmannová, psychologička online poradne MOJRA | Ako rozpoznať, či je dieťa v strese a čo s tým robiť?
V dnešnej modernej dobe sa stres pomaly ale isto stáva
každodennou súčasťou života ľudí. Málokto z populácie môže povedať, že
nevie, čo vlastne stres je, a nezažíva jeho príznaky v každodennom
živote. Stres u dospelých je bežne riešenou problematikou, ale ako to je
u detí? Môžu aj deti zažívať stres alebo rôzne formy úzkosti? Veď predsa hovorí
sa, že obdobie detstva je to najkrajšie obdobie, nakoľko deti ešte nemajú
žiadne starosti. Majú svojich rodičov, ktorí sa o ich starajú
a zabezpečujú im všetko, čo potrebujú. Opak je však pravdou, aj deti môžu
zažívať stres, paradoxne niekedy oveľa väčší ako dospelí jedinci.
Jedným z hlavných stresujúcich podmienok je napríklad
rozvod rodičov, šikana, či finančné problémy v domácnosti. Toto všetko
stresuje nie len mladšiu kategóriu detí, ale aj tínedžerov. V zahraničnej
výskumnej štúdii Americkej psychologickej asociácie (APA) z roku 2018 až
83% mladých ľudí uviedlo, že škola je jednou z hlavných príčin ich stresu,
zároveň mladí ľudia vo veku 15 až 21 rokov navyše stresujú i sociálne problémy ako sú
napríklad klimatické zmeny a násilie na školách, sexuálne obťažovanie
a sociálne prijatie a začlenenie v rámci vrstovníckej skupiny.
Ďalej uviedli, že zatiaľ čo krátkodobý stres vedie skôr k väčšej snahe
vyvinúť vyššie úsilie dosiahnuť lepšie výsledky, chronický stres skôr oslabuje
imunitný systém dieťaťa, zároveň zvyšuje jeho krvný tlak, vedie k rôznym
formám obezity, kardiovaskulárnym ochoreniam, anxiety až depresii. Na rozdiel od dospelých, deti nie vždy
vedia svoje pocity opísať. Ak chceme dieťaťu pomôcť zvládať stres, najskôr
musíme pochopiť prečo je vlastne vystresované.
Ako sa dá rozpoznať, že dieťa
je v strese?
Môže sa stať, že sa vám dieťa samo nezdôverí, že prežíva
veľmi emocionálne stresujúce obdobie svojho života, no niektoré symptómy to
napovedia. Medzi najčastejšie vyskytujúce sa problémy patrí problémový spánok.
Dieťa nedokáže zaspať aj napriek nadmernej únave, poprípade sa neustále budí,
môže zažívať rôzne nočné mory, čo sa môže prejavovať aj s inkontinenciou. Ďalším
varovným signálom môže byť napríklad aj zmena vo stravovacích návykov – buď sa
dieťa prejedá (emocionálne prejedanie), alebo konzumuje jedlo v oveľa
menších intervaloch ako predtým, čo môže viesť až k mentálnej anorexii. Tie
najmenšie deti nedokážu identifikovať stres a úzkosť, namiesto toho sa
často sťažujú na bolesti hlavy alebo bruška.
Stres spôsobuje aj výrazné zmeny v spávaní dieťaťa.
U dieťaťa sa môže prejavovať vzdor v oblasti rešpektovania autority,
nemá záujem zúčastniť sa aktivít, ktoré ho predtým bavili a napĺňali,
poprípade sa izoluje od ostatných alebo jednoducho iba zostane doma. Môžu sa
vyskytovať problémy s koncentráciou pozornosti, napríklad počas písania
domácich úloh. Niekedy sa prejavuje aj takzvaný protest pri pomáhaní
v domácich prácach. Môže sa stať aj to, že dieťa je zrazu agresívnejšie,
šikanuje ostatných, alebo sám je šikanovaný, výrazne sa mu zhorší školský
prospech a podobne. Pri mladších deťoch sa môže stať i to, že upadnú
do určitého regresu z dôvodu prežitia pre nich traumatizujúceho zážitku
a začnú sa správať infantilne – napríklad staršie deti si zrazu začnú cmúľať
palec alebo ohryzujú si nechty.
Stres pôsobí veľmi nepriaznivo i na emocionálnu stránku
deti. Deti sa môžu javiť ako náladové, bez príčin nahnevané, výbušné alebo nie
sú schopní ovládať svoje emócie. Ak dieťa zažije chronický stres, spôsobuje mu
to akýsi blok v zmysle, že dieťa zažíva pocity strachu pri vyskúšaní
nových vecí alebo pri spoznaní nových ľudí.
Možné príčiny stresu u detí
Nakoľko žijeme v modernej
a na kariéru orientovanej dobe, rodičia nemusia mať toľko času na deti ako
kedysi. Oveľa častejšie sa vyskytujú aj rozvody, čím rastie počet rodičov,
ktorí vychovávajú svoje deti individuálne. Z dôvodu nedostatku času, často
sa vytvárajú a príliš preplnené a preplánované harmonogramy detí.
Deti navštevujú mnoho krúžkov, kurzov, športových klubov – tým pádom majú menej
oddychu a málo prestávok na hru čo im spôsobuje skôr viac škody ako
úžitku.
Stres u detí môže vyvolať
napríklad aj silný nátlak v školskom zariadení, odlúčenie alebo rozvod
rodičov, obavy o zdravie milovanej osoby v prípade choroby, smrť
blízkeho jedinca a dokonca aj presťahovanie sa do iného mesta. Stres však
zapríčinia aj rôzne fyziologické procesy v tele dieťaťa, ako sú napríklad
aj pubertálne zmeny.
Treba dbať i na fakt, že
príčinou stresu a anxiety u detí nemusia byť len ich životné
skúsenosti, ktoré priamo prežívajú, ale stres im môžu spôsobovať napríklad
i vystresovaný rodičia. Deti majú dobre rozvinutú empatiu, sú maximálne
vnímavé a dokážu pomerne rýchlo zistiť, že sa ich rodičia stresujú alebo trápia
sa. Horší prípad je ak rodič prenáša svoj vlastný stres na svoje dieťa. Dobrou
radou pre rodiča môže byť i to, že ak hľadá príčinu stresu u svojho
dieťaťa, mal by sa najskôr pozrieť na seba, či tou príčinou nie je on sám. Daný
fakt podporujú aj rôzne výskumné štúdie, ktoré zistili, že ak rodičia detí
zažívali určité psychické ťažkosti, alebo častejšie pociťovali anxietu – ich
deti čím intenzívnejšie a dlhšie zažívali stres v detstve, a čím
horšie boli stavy ich rodičov, tým viac stresu prežívali v dospelosti.
Prvá pomoc pri strese
Úlohou rodiča je predovšetkým to,
aby naučil svoje dieťa zvládať stres. Stres a nepríjemné situácie sa majú
riešiť, nemajú byť potláčané. Stres vznikne predovšetkým v hlave,
najčastejšie to spustia negatívne myšlienky. Rodič by mal dokázať pomôcť svojmu
dieťaťu tak, že snaží sa spolu s ním eliminovať negatívne myšlienkové
pochody. Jednou z najúčinnejších foriem je rozhovor s dieťaťom.
Spočiatku si treba vytvoriť príjemné prostredie aby sa dieťa cítilo bezpečne
a najmä pochopene. Voči dieťaťu by mal rodič prejaviť maximálnu dôveru
a mal by mu prejaviť dostatok lásky a úcty. Dôležité je aj to, aby sa
dieťa nekritizovalo a necítilo byť ponížené. Zároveň by dieťa malo vedieť
pochopiť aj to, že z danej pre neho nepríjemnej situácie sa dá vyjsť
s dobrými skúsenosťami, ktoré ho posilnia. Existuje mnoho metód na to, ako
sa efektívnejšie vysporiadať s detským stresom; metódy môžu byť
nasledovné:
- Stante sa pre dieťa tou osobou, ktorej dôveruje. Nesúdte
a nekritizujte ho, vypočujte si ho.
- Dovoľte mu aby sa prejavil – aby odovzdal svoje pocity. Pritom ako rozpráva
venujte mu plnú pozornosť
a neskáčte mu do reči. Ideálne je vyhnúť sa dlhým poučeniam
a neobviňovať ho. Aktívne ho počúvajte.
- Spravte si spoločné aktivity, využite napríklad terapeutické kartičky,
ktoré sú určené na emócie. Táto aktivita pomáha najmä mladším deťom, ktoré ešte
neovládajú dokonalo všetky emócie. Spoločne ich pomenujte a rozprávajte
o nich.
- Rutina a rôzne formy rituálu – nastavte si určité pravidlá
a aktivity, ktoré spoločne budete vykonávať. Pre dieťa to bude znamenať
určitú formu psychohygieny, zároveň sa bude tešiť i na váš „spoločný čas“.
- Dôležitým prvkom je spánok, kvalitná strava a dostatok pohybu – na
dieťa to pôsobí upokujúco.
- Ak sa dieťa pýta ohľadom pre neho stresujúcich situáciách, odpovedzte mu
a pripravte ho, čo môže očakávať.
- Veľmi efektívnym spôsobom ventilovania stresu najmä u starších detí je
písanie denníku. Dieťa tým dokáže dať najavo jeho pocity, túžby, ašpirácie
a aj svoje strachy.
- Buďte dobrým príkladom vašich detí, že stres sa dá zvládnuť aj inak,
v lepšej forme. Veď predsa nič nie je také hrozné ako sa na prvý pohľad
zdá byť.
Vymeňte obrazovky za iné aktivity
V aktuálnej dobe deti trávia
oveľa viac času pred obrazovkou ako kedykoľvek predtým. Moderná technológia však
môže byť skôr viac na škodu – môže totiž spôsobovať zlý vývin detskej
artikulačnej oblasti, potláča kreatívnu stránku detí, zhoršuje kvalitu spánku,
zvyšuje obezitu a v konečnom dôsledku môže zhoršiť i
sociálne vzťahy v rámci celej rodiny. Dokázané je i fakt, že
deti, ktoré zažívajú zvýšenú mieru stresu, majú tendenciu utekať
k obrazovkám, aby sa zahltili do svojho virtuálneho svetu, kde im nikto neublíži
a aby nemuseli riešiť svoje problémy a emócie. Toto sa však dá
priaznivo ovplyvniť a to spôsobom – čím menej sa budú využívať v domácnosti
internet alebo televízor, tým viac času zostane na spoločnú komunikáciu
a hru s vašim dieťaťom.
Autor: Mgr. Edina Kozmannová, psychologička online poradne MOJRA
Práve
ste čítali článok: Stres u detí: Ako tomu zabrániť a čo robiť, keď
sa objaví?
Zadajte Váš komentár.