Žena, matka detí z takýchto vzťahov je vystavená
obrovskému stresu, neistote, strachu o deti a namiesto príjemných
chvíľ po návrate detí domov, musí často dávať rozhodené deti psychicky dokopy
niekoľko dní. Keď sa upokoja, znova musia ísť k otcovi, lebo tak rozhodol
súd. A súd môže matke, ktorá sa odmietne podriadiť a deti takémuto
otcovi nedá, dať pokutu, výchovné opatrenia a nakoniec deti odobrať a zveriť ich otcovi, ktorého sa boja
s a ktorý nechcú byť.
Ako pomôcť žene toto
celé zvládnuť?
Žena, ktorá sa ocitla v takejto situácii, často čelí aj
nepríjemným rečiam okolia. V dnešnej dobe sa stále stretávame
s ostrým odcudzovaním žien, ktoré vychovávajú deti samé. Pokiaľ majú deti
problémy v správaní kvôli tomu stresu, ktoré im spôsobuje toxický otec, na
vine je matka. Pokiaľ sa niekomu matka posťažuje, že je vyčerpaná, niekedy
dostane výčitku: “Ty si si to sama vybrala.“.
Takáto matka nepotrebuje múdre rady okolia, ani výčitky, aký
je ich otec. To, čo potrebuje, je povzbudenie, prijatia a nádej, že nie je
na to celé sama. Niekedy malá pomoc s nákupom, keď je doma s chorými
deťmi, ich postráženie, keď to potrebuje, alebo keď potrebuje ísť sama
k lekárovi, je tá najväčšia pomoc. Finančne sa o seba aj o svoje
deti dokáže postarať, keď začnú chodiť do škôlky a do školy.
Niekedy tieto ženy potrebujú počuť, že sú dosť dobré mamy
a že to zvládnu. Potrebujú počuť, že nie sú na to samé a je tu niekto
pre nich, kto ich vypočuje, povzbudí a pomôže. Povzbudenie, podporu a pocit
bezpečie potrebujú aj deti. Na to, aby im to všetko dokázala matka zabezpečiť,
potrebuje sama cítiť bezpečie a nádej, že to zvládnu. Spolu, ako rodina.
Lebo aj matka s deťmi je rodina.
Prosím,
nepozerajme na osamelé matky ako na menejcenné. Sú to matky, ktoré museli
z trosiek vlastného rozbitého života postaviť nový svet pre svoje deti.
Tak im preukazujme úctu, lebo musia čeliť výzvam a problémom, aké si ženy
žijúce vo fungujúcich vzťahoch nedokážu ani predstaviť.
A čo deti?
Na to, aby vyviazli z toxického vplyvu
agresívno-manipulátorského otca s minimálnymi zraneniami na duši je
dôležité rešpektovať ich aj keď sa niekedy nesprávajú tak, ako by sa mali.
Tieto deti potrebujú viac trpezlivosti, prijatia a pevnejšie hranice ako
deti z harmonických rodín, ale napriek tomu chaosu, ktorý zažívajú,
potrebujú cítiť, že sú milované. Nie sú zlé, len to majú v živote oveľa
náročnejšie ako ich rovesníci z usporiadaných rodín.
Mgr.
Jitka Kneslová, psychológ Mojra
Zadajte Váš komentár.