Autor: psychologická poradňa | Perfekcionizmus | tipy psychológa | Ako rozvíjať ambície detí bez stresu?
Perfekcionizmus je špecifický spôsob myslenia, ktorý sa prejavuje snahou dosahovať najvyššie štandardy vo všetkých oblastiach života. Z latinčiny je perfekcionizmus považovaný za etické učenie, podľa ktorého je cieľom morálky neustále zdokonaľovanie sa. Perfekcionizmus teda možno charakterizovať ako neustálu túžbu po bezchybnosti, vysokými nárokmi a hlbokým strachom zo zlyhania.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že táto vlastnosť je prospešná, pretože podporuje precíznosť, ambicióznosť a dosahovanie vynikajúcich výsledkov. Avšak v skutočnosti vedie príliš často k dlhodobému psychickému napätiu, frustrácii a pocitu nenaplnenia. Perfekcionisti mávajú sklony byť voči sebe mimoriadne kritickí, pričom často nedokážu oceniť svoje úspechy a neustále ich považujú za nedostatočné. Vnútorný tlak, ktorý prežívajú je vyčerpávajúci a vie narušiť ich schopnosť tešiť sa z bežných životných okamihov.
Navyše, perfekcionizmus ovplyvňuje nielen samotného jednotlivca tým že má neprimerané očakávania, ale neraz sa tieto očakávania prenášajú aj na okolie, čo môže vyvolávať konflikty vo vzťahoch, v pracovnom tíme alebo v rodine. Ak sa perfekcionizmus stane dominantnou črtou osobnosti, dokáže postupne narušiť psychickú pohodu a viesť k syndrómu vyhorenia. Dôležité je preto pracovať na schopnosti prijať chyby ako prirodzenú súčasť života a hľadať rovnováhu medzi snahou o zlepšenie a vnútornou spokojnosťou.
Deti a perfekcionizmus
Perfekcionizmus u detí sa prejavuje ako silná potreba byť vo všetkom dokonalý a vyhnúť sa akejkoľvek chybe. Deti, ktoré majú perfekcionistické sklony často očakávajú, že ich výkony budú bezchybné, a vnímajú každé zaváhanie ako osobné zlyhanie. Tento tlak môže prameniť z ich vlastných očakávaní, ale aj z očakávaní rodičov alebo učiteľov, ktorí neúmyselne kladú veľký dôraz na výsledky namiesto snahy.
Dieťa, ktoré je perfekcionistické býva vo všeobecnosti
prehnane súťaživé, bojazlivé alebo náchylné na úzkosti, pretože sa neustále
obáva, že nesplní štandardy, ktoré si samo alebo jeho okolie stanovilo. Preto
je dôležité dieťaťu ukázať, že chyby sú prirodzenou súčasťou učenia sa, a že
jeho hodnota nespočíva len v dosiahnutých úspechoch, ale v jeho snahe a
osobnosti.
Typické prejavy perfekcionizmu u detí
Prehnané
sebakritické myslenie
Deti si môžu myslieť, že ,,nie sú dosť dobré“ aj keď dosahujú
nadpriemerné výsledky. Perfekcionistické deti majú tendenciu byť voči sebe veľmi
prísne a ich sebavedomie závisí od toho, či splnia vlastné alebo cudzie očakávania,
ktoré sú privysoké. Aj keď dosahujú nadpriemerné výsledky, väčšinou prežívajú
pocit, že sú nedostatočné alebo nehodnotné, pretože sa zameriavajú výlučne na
svoje nedostatky namiesto toho, aby ocenili svoje úspechy.
Strach z neúspechu
Deti s perfekcionistickými sklonmi sa
často obávajú, že ak urobia nejakú chybu alebo ich výsledok nebude dokonalý,
stratia tým uznanie, rešpekt, či lásku. Táto obava ich môže paralyzovať,
pretože vnímajú chyby ako dôkaz svojej ,,nedostatočnosti“
alebo slabosti, a nie ako prirodzenú súčasť učenia sa a rastu. Často sa snažia
vyhýbať situáciám, kde by mohli zlyhať, čím obmedzujú svoju odvahu skúšať nové
veci.
Obava
z kritiky
Perfekcionistické deti sú veľmi citlivé
na spätnú väzbu a zväčša ju vnímajú ako osobnú kritiku. Obava z toho, že
budú kritizované, u takýchto detí spôsobuje, že sa vyhýbajú situáciám, kde
by mohli byť hodnotené, alebo že trvajú na dokonalosti, aby si zabezpečili
pozitívnu reakciu.
Potreba
kontroly
Môže sa u nich objaviť silná potreba kontrolovať každý detail svojej práce alebo prostredia, aby eliminovali prípadne riziko chýb. Túžba po kontrole dokáže vyvolávať stres a prehlbovať tak ich obavy, keď veci nejdú podľa ich predstáv.
Prokrastinácia
– odkladanie úloh
Odkladanie úloh pramení zo strachu, že výsledok nebude taký dokonalý ako by mal byť. Deti sa môžu obávať, že nebudú schopné splniť svoje vlastné vysoké štandardy, a preto sa radšej úlohe úplne vyhýbajú alebo ju zámerne odkladajú na poslednú chvíľu. Ide o zvyk, ktorý nie je prejavom lenivosti, ale skôr ,,ochranného mechanizmu“, ktorý má predchádzať strachu z nedokonalosti.
Priveľmi súťaživé
správanie
Za každú cenu byť ,,najlepší“. Neustále porovnávanie so
svojimi rovesníkmi a snaha byť vo všetkom najlepší. Perfekcionisti vnímajú
úspechy iných ako svoju vlastnú hrozbu, ktorá spochybňuje ich hodnotu. Súťaženie
ich môže vystavovať zbytočnému tlaku a narúšať ich vzťahy, pretože častejšie
vnímajú ostatných ako konkurentov než ako spoluhráčov či priateľov.
Pozitívna
stránka perfekcionizmu
Samozrejme aby sme neboli iba pri negatívach, má perfekcionizmus aj svoje svetlé stránky a nemusí byť vždy negatívny. Mierny perfekcionizmus, ktorý býva označovaný aj termínom adaptívny perfekcionizmus, býva väčšinou prospešný, pretože motivuje deti aby na sebe pracovali, snažili sa dosahovať svoje ciele a rozvíjať tak svoj potenciál. Tento typ perfekcionizmu podporuje zdravé úsilie o zlepšenie a učenie sa zo svojich chýb.
Problém nastáva vtedy, keď sa perfekcionizmus stane prehnane
nezdravým, teda maladaptívnym. Takýto typ perfekcionizmu potom vedie k
nadmernému stresu, zníženému sebavedomiu a dokonca môže vyústiť až k prejavom
vyhorenia, a to už v ranom veku dieťaťa.
Ako môže
rodič podporiť snahu dieťaťa, ale nezničiť jeho sebavedomie?
- Stanovte realistické očakávania
Pomôžte deťom pochopiť, že ciele môžu byť výzvou, ale nemali by byť neprimerane náročné. Ak sú očakávania dieťaťa príliš vysoké, môže zažiť frustráciu, menejcennosť alebo strach zo zlyhania. Pomôžte im rozdeliť si veľké ciele na menšie a zvládnuteľné kroky. Rovnako tak sa vyvarujte porovnávaniu s inými deťmi a namiesto toho sa zamerajte na ich individuálny rast. Ukážete im, že snaha a vytrvalosť sú dôležitejšie ako dokonalé výsledky.
- Pomáhajte dieťaťu chápať chyby ako
súčasť učenia
Naučte deti, že robiť chyby nie je prekážkou, ale prirodzenou a najmä dôležitou súčasťou života. Pomôžte im pochopiť, že nikto sa nenarodí dokonalý a každý úspech je výsledkom pokusov a omylov. Ako príklady môžete použiť známe osobností, ktoré zlyhali, ale nevzdali sa napríklad športovcov, vedcov alebo umelcov.
- Chváľte úsilie, nie výsledky
Pochváľte deti za proces namiesto výsledku. Pomáha to budovať vnútornú motiváciu dieťaťa. Deti, ktoré sa naučia vážiť si vlastnú snahu, budú odolnejšie voči tlaku okolia a ľahšie zvládnu neúspech. Dajte si záležať na konkrétnosti svojej pochvaly. Namiesto zovšeobecnenia „Dobre si to zvládol“ povedzte „Páčilo sa mi, ako si hľadal rôzne spôsoby, ako tú úlohu vyriešiť.“ Týmto spôsobom ich naučíte, že hodnota nie je len v dosiahnutí výsledku, ale aj v procese učenia sa a tvorenia.
- Buďte vy sami vzorom zdravej
rovnováhy
Deti si často berú príklad z dospelých. Preto je dôležité, aby ste im ukazovali ako zdravo pristupovať k vlastným chybám. Keď urobíte chybu vy, otvorene o nej hovorte a ukážte im, ako ste sa s ňou vyrovnali. Naučíte ich, že chyby sú prirodzenou súčasťou každodenného života a sú zvládnuteľné. Dôležitým krokom je, aby ste vy sami neprejavovali perfekcionistické sklony, pretože deti si tieto postoje ľahko zapamätávajú a neskôr osvojujú.
- Varovné signály stresu si treba
všímať
Perfekcionizmus dokáže deti vystaviť veľkému emočnému tlaku. Sledujte teda signály, aby ste včas zabránili tomu, že stres začne prekračovať zdravú hranicu. Medzi varovné príznaky patrí častá frustrácia, výbuchy hnevu, nadmerná únava, nadmerná prokrastinácia alebo obavy z kritiky. Ak si takéto správanie všimnete, porozprávajte sa s dieťaťom a snažte sa zistiť, čo ho trápi.
- Vytvorte bezpečné prostredie na
vyjadrenie pocitov
Bezpečné prostredie potrebujú aj dospelí, nie to ešte deti. Tie potrebujú cítiť, že ich pocity sú rešpektované, a že ich môžu slobodne vyjadriť bez obáv z odsudzovania. Povzbudzujte ich, aby hovorili o tom, čo práve prežívajú a buďte pripravení vypočuť ich bez toho, aby ste ich kritizovali. Ak vám dieťa povie, že sa bojí zlyhania, namiesto popierania jeho pocitov ho povzbuďte. Poskytnete im istotu, že ich máte radi bez ohľadu na to, či sú ich výsledky dokonalé. Skvelé je pripomínanie, že vaša láska a prijatie nie sú podmienené ich výkonom.
Perfekcionizmus u detí predstavuje jemnú rovnováhu medzi zdravou motiváciou a škodlivým tlakom na dosiahnutie dokonalosti. Úlohou rodičov, učiteľov a vychovávateľov je podporiť takéto dieťa v jeho snahe zlepšovať sa, ale zároveň mu ukázať, že nedokonalosť je prirodzenou súčasťou života každého z nás. Učte deti, že úspech nie je len o výsledkoch, ale o odvahe skúšať nové veci, o vytrvalosti a o schopnosti učiť sa z chýb. Chváľte ich úsilie a proces, nie len dosiahnuté ciele. Vytvorte pre ne bezpečné a podporné prostredie, kde môžu otvorene vyjadriť svoje pocity a obavy.
Zároveň buďte VY
sami príkladom a ukazujte deťom, že chýb sa netreba báť a sú príležitosťou
na rast. Dokonalosť predsa nie je jediným meradlom hodnoty. Len tak pomôžete
deťom nielen dosahovať úspechy, ale aj rásť v šťastných, sebaistých a psychicky
odolných jednotlivcov, ktorí si budú vážiť svoju cestu za cieľmi a dokážu sa
vyrovnať s výzvami života.
Práve ste čítali článok: Perfekcionizmus u detí: Ako podporiť ich snahu, ale nezničiť ich sebavedomie?
Zadajte Váš komentár.