Autor: psychologická poradňa | Porovnávanie sa s ostatnými | tipy psychológa | Ako sa neporovnávať s ostatnými?
Už od pradávna je hlboko
v ľudskej povahe zakorenená túžba vyniknúť, byť lepší ako tí okolo nás.
Porovnávanie sa s ostatnými je takmer inštinktívne – od sily lovca mamutov až
po postavenie v kmeni. V priebehu storočí sa menili len kritériá úspechu, no
základná tendencia ostáva stále rovnaká. Či už išlo o bohatstvo, moc, krásu,
alebo v modernej dobe o počet sledovateľov na sociálnych sieťach, neustále porovnávame
svoje životy a úspechy so životmi a úspechmi iných ľudí.
Takáto neustála
komparácia však veľmi často vedie k frustrácii, závisti a pocitu menejcennosti.
V snahe dosiahnuť ,,imaginárny“ štandard, ktorý máme nadstavený z okolia,
zabúdame na to najdôležitejšie, a to na náš vlastný život a našu vlastnú
cestu, ktorú si vyberieme. Paradoxne, v honbe za tým, aby sme boli
"lepší", strácame radosť z toho, kým skutočne sme a čo už máme.
Je čas aby sme si
uvedomili, že skutočná hodnota nespočíva v porovnávaní sa s ostatnými, ale v
objavení a rozvíjaní nášho vlastného potenciálu. Ten má predsa každý jeden
z nás!
Ako začať
naplno žiť svoj vlastný život bez porovnávania sa s ostatnými?
Namiesto neustáleho sledovania úspechov druhých, by sme sa mali radšej zamerať na svoj vlastný pokrok. Táto zmena perspektívy je zásadnou pre budovanie zdravého sebavedomia. Psychológovia často hovoria o dôležitosti vnútornej referenčnej roviny. To znamená, že namiesto toho, aby sme hodnotili svoj úspech vo vzťahu k ostatným = vonkajšia referencia, mali by sme ho merať voči našim vlastným predchádzajúcim výkonom a cieľom = vnútorná referencia.
Veľmi cennou radou je,
aby sme začali sledovať to, ako sa posúvame vpred, pekne krok za krokom. Každý
malý posun vpred je víťazstvom, ktoré si zaslúži uznanie. Oslava aj tých našich
najmenších víťazstiev, je jednou
z najdôležitejších, pretože práve tieto drobné úspechy budujú pocit
kompetencie a motivácie pokračovať ďalej. Psychologický princíp pozitívneho
posilnenia hovorí, že odmeňovanie malých krokov vedie k väčšej pravdepodobnosti
opakovania žiadúceho správania a posilňuje našu vieru vo vlastné schopnosti.
Nemali by sme zabúdať
ani na to, že prekážky sú prirodzenou súčasťou života a nášho osobného
rastu. Namiesto toho, aby sme sa nimi nechali demotivovať keď sa nám niečo
nedarí, vnímajme ich radšej ako príležitosť pre naše učenie a nasledujúci posun.
Môžeme si zdôrazniť aj koncept rastového myslenia, inak nazývaný ,,growth
mindset“, kde sa neúspechy nevnímajú ako dôkaz neschopnosti, ale ako výzvy, z
ktorých sa môžeme a vieme poučiť, a stať sa tak oveľa silnejšími. Analyzujme
teda, čo sa stalo, čo by sme mohli urobiť inak, a aplikujme potom tieto
poznatky do našej budúcnosti.
Každého osobný rast
je komplexný a jedinečný proces. Nesnažme sa ho teda za každú cenu urýchľovať
ani porovnávať s tempom iných ľudí. Každý potrebuje svoj vlastný čas a priestor
pre svoj osobitný rozvoj. Niekomu to môže ísť rýchlejšie, niekto zasa ,,rastie“
pomalšie. Prijať svoje vlastné tempo a byť trpezlivým je to najdôležitejšie
a zároveň najlepšie, čo vieme urobiť. Hlavným bodom, ktorý by sme si mali
zapamätať je to, že sebaúcta a spokojnosť pramenia z vnútorného pocitu
napredovania a z prekonávania vlastných výziev, nie z neustáleho súperenia s
ostatnými.
Kde
začať?
Sociálne
siete
Ak by sme sa chceli
nechať viesť modernými technológiami, mali by sme si dávať pozor, pretože tie
môžu byť v tomto smere zradné. V digitálnom svete je vytvorený priestor, kde
ľudia často prezentujú len starostlivo vybrané a upravené momenty svojich
životov. Sledujeme zábery z dovoleniek, osláv, úspechov, vzťahov a dokonalých
vzhľadov, ktoré nemusia odrážať skutočne celú realitu. Tento neustály prúd
idealizovaných príspevkov vie nevedomky vytvárať pocit, že životy ostatných sú
oveľa vzrušujúcejšie, úspešnejšie a šťastnejšie ako ten náš. Skvelou radou je
teda to, aby sme práve preto obmedzili čas strávený na sociálnych sieťach.
Limity?
Stanoviť si konkrétne
časové limity, aby sme si boli vedomí toho, koľko času denne trávime
scrollovaním napríklad v takej aplikácií Instagram, či Facebook. Takéto strávenie
času na sociálnych sieťach je veľmi pasívne. Namiesto toho sa vieme aktívne venovať
činnostiam, ktoré nás napĺňajú a prinášajú nám radosť v reálnom svete. Zároveň by
sme mali vedieť selektovať obsah, ktorý sledujeme v online priestoroch.
Vyberať
starostlivo je ako soľ nad zlato
Prehodnoťme profily, ktoré
sledujeme a aj to aký vplyv majú na naše prežívanie emócií a vlastné hodnotenie.
Ak máme taký, ktorý nás napĺňa pocitmi menejcennosti, nemali by sme váhať ich
prestať sledovať. Samozrejme nie všetok obsah na sociálnych sieťach je len
negatívny. Obklopiť sa obsahom, ktorý nás inšpiruje, motivuje, podporuje,
a zanecháva v nás pozitívne myšlienky, je vždy prospešný. Treba
pamätať na to, že to, čo vidíme v online priestore, je často len
starostlivo vybraný kúsok reality, a nie celá pravda.
Buďme
každý deň vďační
Praktizovanie
vďačnosti je predsa kľúčom k spokojnosti. Namiesto toho, aby sme sa neustále
zameriavali iba na to, čo nám v živote chýba alebo na to, čo majú iní, zamerajme
sa radšej na veci, ktoré už vo svojom živote máme, a za čo sme naozaj vďační.
Vytvorme si pravidelné návyky, ktoré nám budú pripomínať pozitívne aspekty nášho
života. Môže ísť o aspekty ako zdravie, vzťahy, prácu, záľuby alebo iba
malé radosti každodenného života. Skvelou formou, je napríklad aj každovečerné
zapisovanie si troch vecí, za ktoré sme boli v daný deň vďační. Táto jednoduchá
prax pomáha precítiť hodnotu vlastného života a uvedomiť si jeho skutočné
bohatstvo. Vďačnosť presmeruje našu pozornosť od nedostatku k hojnosti a
spokojnosti, čím znižuje pocity závisti a zvyšuje celkovú pohodu. Keď si človek
uvedomí, koľko dobrého už má, porovnávanie sa s ostatnými stráca na svojom
význame.
Láskavosť
je nadovšetko
A napokon to
najdôležitejšie, buďme k sebe láskavý. Tak ako by sme boli trpezlivý a chápavý
k najlepšiemu priateľovi, ktorý si prechádza ťažkým obdobím, doprajme si túto
istú láskavosť a pochopenie aj sami sebe. Prijmime svoje nedokonalosti,
pretože nikto nie je bez chýb. Každý z nás má svoje silné a slabé stránky,
svoje úspechy aj životné zlyhania. Sebakritika a neustále poukazovanie na
vlastné nedostatky vedú len k podkopávaniu sebavedomia a k pocitu menejcennosti
a vlastnej nedostatočnosti. Namiesto toho sa k sebe správajme s pochopením
a súcitom. Dôležité je učiť sa z vlastných chýb a s pochopením k sebe ísť
ďalej. Dovoľme si robiť tieto chyby, odpustiť si ich a vnímať ich ako
príležitosti pre rast. Hovorme k sebe takým láskavým a povzbudzujúcim hlasom,
akým by sme hovorili k niekomu, koho máme radi. Pamätajme, že si zaslúžime
svoju vlastnú lásku a prijatie, bez ohľadu na to, ako sa náš život momentálne vyvíja
v porovnaní so životmi ostatných.
Náš život je predsa
jedinečný dar. Nikto iný nemá presne tie isté skúsenosti, talenty a perspektívu
ako každý jeden z nás. Preto sa prestaňme pozerať do susedovej záhrady a začnime
s radosťou pestovať tú vlastnú. Venujme svoju energiu a pozornosť vlastným
cieľom, snom a hodnotám, ktorým prikladáme najväčšiu váhu. Investujme do
svojho osobného rozvoja. Zamerajme sa na to, čo môžeme ovplyvniť a čo je
to, čo nám prináša radosť a naplnenie. Každý
máme svoju jedinečnú cestu životom a jej krása spočíva práve v tom. Užívajme si
každý krok a buďme na to hrdí. Na to všetko, čo vytvárame v našich
životoch.
Zadajte Váš komentár.