Pokiaľ si rodič
všimne, že jeho dieťa
sa nevyvíja, ako má, a má dieťatko problém, napríklad došlo
k náhlemu regresu v reči dieťaťa,
tzn. dieťatko rozprávalo, ale zrazu prestáva rozprávať,
nedodržiava očný kontakt, má stereotypné monotónne hry, dieťatko
nejaví záujem o ľudí, iba o veci, nereaguje ani na svoje meno, či
iné odlišnosti oproti iným deťom,
a rodičia majú obavy napríklad z autizmu,
v takom prípade je nutné čím skôr navštíviť
psychológa, ktorý sa venuje autizmu, a netreba čakať
do troch rokov, ako sa kedysi tvrdilo.
Prvé príznaky autizmu si môžu
rodičia všimnúť pri maličkých, niekoľkomesačných bábätkách, pokiaľ
dieťa napríklad nezrkadlí mimiku rodiča, nevyhľadáva očný ani žiadny kontakt
s ľuďmi,
niekedy ani s rodičom,
a zaujímajú ho iba veci.
Vždy je dôležité konzultovať takéto situácie s detským ošetrujúcim
lekárom ktorý dokáže rodičov
usmerniť a v prípade potreby
odporučiť lekárske vyšetrenia,
pretože niekedy môže mať
dieťatko problém napríklad so
sluchom, a je vhodné dieťaťu
čím skôr poskytnúť
zdravotnú pomôcku, ktorú potrebuje, a ktorá mu pomôže
primerane sa ďalej vyvíjať.
Čo je
autizmus?
Autizmus, respektíve Porucha autistického spektra,
predstavujú široké spektrum problémov a oslabení dieťaťa
v sociálnej oblasti, verbálnej a neverbálnej komunikácii, a stereotypnom správaní. Porucha autistického
spaktra spadá medzi pervazívne vývinové poruchy, to znamená, že
oslabenie je komplexné, a jedná sa o celoživotné ochorenie.
Včasné zachytenie symptómov a adekvátna odborná pomoc dôležitým predpokladom čo najefektívnejšieho fungovania v živote.
Poruchy autistického spektra predstavujú spektrum, v ktorom sa
deti môžu
nachádzať
v rôznych častiach spektra. Každý človek s autizmom je jedinečný, má špecifické prejavy aj
potreby. Autistické spektrum siaha od ťažkých foriem autizmu, kde detičky
nerozprávajú, sú celý život plienkované, s výrazne deficitným intelektom, a majú aj ďalšie zdravotné problémy, až po ľahšie formy, nedávno ešte označované ako Aspergerov syndróm (v súčasnosti
už máme len jednu diagnózu Porucha
autistického spektra), pri ktorej dokážu ľudia
fungovať relatívne dobre, a napriek oslabeniu napríklad v emočnej
oblasti, dokážu vyštudovať
a vybudovať
si skvelú kariéru. Dnes poznáme mnohé osobnosti, ktoré majú autizmus, a sú v živote
úspešné, napríklad
herec Antony Hopkins, futbalista Lionel Messi, a pravdepodobne mali
aspergerov syndróm aj osobnosti ako Wolfgang Amadeus Mozart, či
Bill Gates.
Čo robiť, keď dieťa nemá žiadny somatický problém, ale
nevyvíja sa, ako by sa malo, a máme obavy, že sa môže jednať o autizmus? Do kedy máme ako
rodičia čakať?
Čím skôr dieťatko
dostane pomoc, tým má väčšiu nádej, že bude čo
lepšie fungovať
a menej zaostávať
za rovesníkmi. V danej oblasti existujú názory, že
treba čakať, kým lekár stanoví diagnózu, ktoré sú už
v súčasnosti prekonané.
Sama pracujem s autistami, a zúčastnila som sa vo februári 2023 medzinárodnej konferencie o autizme, kde lektorky uvádzali, že čím skôr sa začne s dieťaťom pracovať, tým lepšie.
Pre rodičov, ktorí
majú podozrenie, že niečo s ich dieťaťom
nie je v poriadku, odporúčam,
aby si stiahli bezplatnú aplikáciu AsDetect, ktorá Vám pomôže
aj prostredníctvom videozáznamov, ukázať,
či Vaše dieťa
má, alebo nemá známky autizmu,
už vo veku 11 až
30 mesiacov. Obavy sú samozrejme
na mieste, ale čím skôr dostane dieťa adekvátnu pomoc, tým väčšiu šancu má že bude fungovať
v živote
čo najlepšie a čo
najmenej sa odlišovať od rovesníkov.
Pokiaľ sa skutočne
jedná o autizmus, je to veľmi vážna diagnóza, a žiaľ,
keď rodičia prešvihnú predškolské obdobie, keď
sa dá s dieťaťom
pracovať najviac,
dochádza k stagnácii dieťaťa,
a keď
sa začne s dieťaťom
pracovať neskôr, napríklad po šiestom roku života,
dieťa už rovesníkov nemá šancu dobehnúť.
Ideálny vek, kedy je vhodné začať s terapiami, senzorickou stimuláciu, a podobne, je cca okolo druhého roka života dieťaťa. Je to súčasne obdobie, keď ešte deti štandardne veľa nerozprávajú, čiže sa až tak veľmi neodlišuje od rovesníkov.
Keď sa však začne
pracovať s
neverbálnym dieťaťom
vo veku šesť rokov a neskôr, dieťa
si už uvedomuje, že
je iné, ako jeho rovesníci, a tento
rozdiel už nedokáže
dobehnúť.
Všetky tie terapie
stoja čas, peniaze, a množstvo energie,
ale majú nenahraditeľný význam pre celý
ďalší život
dieťaťa. Pretože
je veľký rozdiel, či
začne odborník pracovať na rozvoji
reči dieťaťa,
ktoré má dva roky, a dieťaťa,
ktoré už
má šesť rokov.
Okrem reči, jedná sa
samozrejme aj o rozvoj jemnej a hrubej motoriky, senzorickú
integráciu a stimuláciu a podobne, pričom
sú všetky tieto činnosti veľmi
dôležité pre rozvoj dieťaťa.
Dôležité je uvedomiť si, že
aj deti s autizmom sú deti, ktoré sa chcú hrať, mnohé z nich chcú mať kamarátov, s ktorými dokážu
udržiavať istý kontakt, majú svoje city,
potreby, a napriek tomu, že ich správanie je častokrát nepredvídavé a odstrašujúce ( často
majú zvláštne pohyby rúk, vykrikujú,
môžu mať zvláštne
záujmy), sú to deti, ktoré potrebujú, aby sme k nim tak pristupovali. Ako
k deťom. A aj keď
sú tieto deti
v niečom iné, potrebujú cítiť
lásku a rešpekt k nim. Aj tieto deti majú právo
sa hrať na detskom ihrisku s druhými deťmi,
smiať sa a tešiť sa zo života.
Čím viac budeme ako spoločnosť
k deťom,
ktoré sú v niečom
iné, tolerantní a láskaví, tým viac naučíme aj deti, ktoré sú zdravé, ľudskosti
a láskavosti. Pretože aj deti s Poruchou autistického spektra dokážu
iné deti v niečom
obohatiť, inšpirovať,
a byť
dobrými a vernými kamarátmi. Robím v škole, kde máme deti s autizmom,
a berú ich medzi seba zdravé deti. Tak im to dovoľme.
Aspoň do takej miery, aby to bolo pre obe strany
prínosné a príjemné.
Autor: Mgr. Jitka Kneslová, psychologička online poradny MOJRA
Práve ste čítali článok: Kedy vyhľadať pomoc, pokiaľ sa moje bábätko nevyvíja, ako má, a mám obavy,
či nemá moje dieťa autizmus?
Zadajte Váš komentár.